Dnes som sa opäť raz musel v autobuse silno ovládať, aby som nevybuchol smiechom.
Dôvod? Toto: Chlap jak hora, obrovská hora sadne vedľa mňa a pomaly začne driemať. Zatiaľ všetko v poriadku. Ani to, že mi začal zaspávať na ramene nie je nič nezvyčajné, ľudia po práci zvyknú byť uťahaní, niekedy robím to isté, že sa lepím na spolusediacich, ale keď sa v zákrute skoro „xichtom“ vyjebal priamo do uličky, to som sa už musel veľmi snažiť, aby som sa nezačal rehotať na plné ústa :-)))
Niečo podobné sa mi nestalo po prvý, či druhý krát a mám mierne obavy, že čo ak sa niekedy nabudúce ovládnuť už fakt nedokážem?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára