Aj keď tomu aktuálne počasie veľmi nenapovedá, máme tu jar. Sneh sa pomaly topí a cesty už ani tak nekĺžu, tak som si povedal, že by bolo na čase sa opäť vrátiť k behu. Každý, kto si rád sem-tam zabehne mi určite dá za pravdu, že najlepším spoločníkom na trati je jeho obľúbená hudba, ktorá ho istým spôsobom ženie vpred.
Ktorá je pre mňa tá naj?
Som človek, ktorý nemá striktne určený hudobný výber. Môjmu sluchu dokáže zalahodiť hudba rozličného žánru, od popu, cez rock až po elektronickú hudbu. Tú posledne spomenutú mám však najradšej, presnejšie jej odvetvie zvané uplifting/euphoric trance a môžem povedať, že popri nej sa mi behá ozaj najlepšie. Je to hudba, ktorá vás svojím tempom a dôrazom na melódiu dokáže nabiť novou silou a zároveň plní aj oddychovú, meditačnú úlohu. Práve jej melódia dokáže človeka povzniesť cez rôzne prekážky a aj najdlhšia trať mu bude pripadať, ako keby sa vznášal. Aj keď to tak možno vyzerá, nepopisujem vám žiadne stavy po užití omamnej látky :)
Samozrejme, skúšal som to aj s rockom (napr. System Of A Down - Aerials), kde som si myslel, že práve to tempo ma dokáže posúvať vpred, a bolo tomu naozaj tak, lenže nutkanie bežať v rytme hudby mi skôr uškodilo, než pomohlo a tak oddnes behám jedine v ušiach s týmto: Richard Durand - In Search Of Sunrise 9.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára